Príbeh Jarky a Jarka

 

Jarko práve cvičí a chce, aby som napísala ako sme sa začali nenazdajky spoznávať… No, nakoniec mi tu začal vysvetľovať niečo o cvičení, že prv, keď cvičieval, cítil sa oveľa lepšie a bolo by dobré, keby začneme obaja cvičiť, zdravšie sa stravovať a písať o našich spoločných zážitkoch.

Pre mňa je to písanie o sebe trocha zvláštne, pretože sa nerada niako predstrčam a zviditeľňujem´. Proste to nemám zapotreby ale môj Jarko ma presviedča o tom, že určite sa do toho dostanem a bude ma to baviť, tak snáď áno.

 

 

 

Je práve 11:11 a Jarko stále trvá na tom, aby som si skúšala písanie hocijakého článku. Ani neviem o čom vlastne písať? Bola som teraz dva dni v práci na 12 hodín. V noci sme šantili, čiže ani vyspaná moc nie som, takže ma vôbec nič také nenapadá. Mne úplne stačí pohľad na neho ako sa mi tu zasa nadrapuje s činkami s úsmevom na tvári. Som vďačná za to, že sme spolu. Tento notebook je Jarkov a nie som na ňom zatiaľ moc doma, tak mi tu z kresla našepkáva:,,Stlač toto! Stlač tamto!” No, spolupráca ako hrom!

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Chýba nám tu ešte, do našej šťastnej trojice, náš synček Ivanko. Onedlho bude mať 18 rokov a vyrástol z neho veľmi šikovný mladý muž, ktorý sa tiež zaujíma o rôzne silové športy ako je pretláčanie, box. Jeho najväčšou láskou je však hra na heligonke, či chromatike.

Podobné príspevky